ZNÁMIE, znamii, s. f. (Reg.) Om slab și pocit; pocitanie. – Et. nec.

ZNÁMIE, znamii, s. f. (Reg.) Om slab și pocit; pocitanie. – Et. nec.

ZNÁMIE, znamii, s. f. (Regional) Om slab și pocit; pocitanie. A rămas znamia asta de Iancu, peltic, gîngav. STANCU, D. 29.

ZNÁMIE, znamii, s. f. (Reg.) Om slab și pocit; pocitanie.

známie (reg.) (-mi-e) s. f., art. známia (-mi-a), g.-d. art. známiei; pl. známii, art. známiile (-mi-i-)

známie s. f. (sil. -mi-e), art. známia (sil. -mi-a), g.-d. art. známiei; pl. známii, art. známiile (sil. -mi-i-)