znamie definitie

6 definiții pentru znamie

ZNÁMIE, znamii, s. f. (Reg.) Om slab și pocit; pocitanie. – Et. nec.
ZNÁMIE, znamii, s. f. (Reg.) Om slab și pocit; pocitanie. – Et. nec.
ZNÁMIE, znamii, s. f. (Regional) Om slab și pocit; pocitanie. A rămas znamia asta de Iancu, peltic, gîngav. STANCU, D. 29.
ZNÁMIE, znamii, s. f. (Reg.) Om slab și pocit; pocitanie.
známie (reg.) (-mi-e) s. f., art. známia (-mi-a), g.-d. art. známiei; pl. známii, art. známiile (-mi-i-)
známie s. f. (sil. -mi-e), art. známia (sil. -mi-a), g.-d. art. známiei; pl. známii, art. známiile (sil. -mi-i-)

znamie dex

Intrare: znamie
znamie substantiv feminin admite vocativul
  • silabisire: zna-mi-e