domeavóstră ppl vz dumneavoastră
domevoástră ppl vz dumneavoastră
domiavoástră ppl vz dumneavoastră
domneavóstră ppr vz dumneavoastră
dómnelor voástre ppl vz dumneavoastră[1] modificată
domnelóriu voastre ppl vz dumneavoastră
domnetále ppl vz dumneata
domnevóstră ppl vz dumneavoastră
domnia-tá ppl vz dumneata
domnia-voástră ppl vz dumneavoastră
domniile vóastre ppl vz dumneavoastră modificată
domníilor voastre ppl vz dumneavoastră modificată
domnilor voástre ppl vz dumneavoastră
domnitále ppl vz dumneata
dumiavoástră ppl vz dumneavoastră
dúmile voástre ppl vz dumneavoastră
dúmilor sále ppl vz dumneavoastră
dúmilor voástre ppl vz dumneavoastră
duminitále ppl vz dumneata
dumitále ppl vz dumneata.
dumneatá ppl [At: (a. 1521) HURMUZACHI XI, 843 / V: (reg) domnía tá, (pop) domitále, domnetá, domnetále, domnietále, domnitále, ~le, (îvr) ~minitále, (înv) ~natá, ~netá, ~niatá, ~nitále, ~nitálea, (reg) dumatá, dumătá, dumeatá, dumetá, dumiatá, dumitá, dumitále, dumnietále, dunitá, doimitále, mnetá, mnitále, neatá, nitále / GD: ~mitále / E: Domnia + ta] (Înv) Arată respectul față de interlocutor.
dumneatále ppl vz dumneata
dumneavoástră ppr [At: (a. 1619) CUV. D. BĂTR. II, 120/2 / V: domnia-voástră, (îrg) dumvástră, ~niavoástră, ~nioástră, (înv) ~niavóstră, ~vóstră, domiavoástră, domíile voástre, domneavoástră, domneavóstră, dómnelor voástre, dómnilor voástre, dúmneloriu voástre, dúmile voástre, (fam) mneavoástră / S și: d-voastră / Pl: (îrg) dumile-voá~ / GD: (îrg) dúmilor-voá~, (înv) dumníilor voastre, dómnielur-voá~, dómnelor-voástre, dúmilor-voástre, (îrg) dúmnilor-voá~ / E: Domnia + voastră] 1 Pronume de politețe pentru persoana a doua singular și plural. 2 (Înv; pus după un vocativ) Termen de adresare reverențios. 3 (Înv; îe) Voie la ~ ca la banu’ Ghica Persoana în cauză are dreptul și puterea de a face ceea ce vrea (sau un anumit lucru).[1] modificată
dumneavóstră ppr vz dumneavoastră
dumnelóriu voástre ppl vz dumneavoastră
dumniavoástră ppl vz dumneavoastră
dumníe tále ppl vz dumitale
dumnioástră ppl vz dumneavoastră
dumnitále ppl vz dumneata
dumnitálea ppl vz dumneata
dumoástră ppl vz dumneavoastră
DUMNEATÁ pron. pers. Pronume de politețe pentru persoana a 2-a singular. [Gen.-dat. dumitale (
abr. d-tale). –
Var.: (
înv. și
reg.)
dumnetá, dumneatále pron. pers.] –
Domnia +
ta.
DUMNEATÁLE pron. pers. v. dumneata.
DUMNEAVOÁSTRĂ pron. pers. Pronume de politețe pentru persoana a 2-a (singular și plural). [
Var.: (
pop.)
dumnevoástră pron.] –
Domnia +
voastră.
DUMNETÁ pron. pers. v. dumneata.
DUMNEATÁ pron. pers. Pronume de politețe pentru persoana a 2-a singular. [
Gen.-
dat. dumitale (scris prescurtat d-tale). –
Var.: (
înv. și
reg.)
dumnetá, dumneatále pron. pers.] –
Domnia +
ta.
DUMNEATÁLE pron. pers. v. dumneata.
DUMNEAVOÁSTRĂ pron. pers. Pronume de politețe pentru persoana a 2-a (singular și plural). [
Var.: (
pop.)
dumnevoástră pron. pers.] –
Domnia +
voastră.
DUMNETÁ pron. pers. v. dumneata.
DUMNEATÁ pron. pers. Pronume de politețe pentru
pers. 2
sg. V. domnia-ta, mata. Nu te-ai întrebat de ce dimineața stai în piatră seacă, iar altul unde pămîntu-i gras ca untul? CAMILAR, TEM. 30. Cum m-am făcut apoi cuminte Cu vremea ce înainta, Și m-am trezit pe nesimțite Că-mi zice satul: dumneata. GOGA, P. 21. Carul dumitale parcă merge singur. CREANGĂ, P. 40. (Prescurtat) Se întorcea acasă, cînd, ce să vezi d-ta? deodată îl apucă un dor de tată-său și de muma sa. ISPIRESCU, L. 8. – Formă gramaticală:
gen.-
dat. dumitale. –
Gen.-
dat. și: dumneata, dumnitale (SADOVEANU, B. 50) și (regional) domitale (KOGĂLNICEANU, S. 54). – Variante: (învechit și popular)
dumnetá (CREANGĂ, P. 82, KOGĂLNICEANU, S. 11),
dumneatále (PAS, L. I 176, CARAGIALE, O. I 200)
pron. pers.
DUMNEATÁLE pron. pers. v. dumneata.
DUMNEAVOÁSTRĂ pron. pers. Pronume de politețe pentru
pers. 2
sg. și
pl., fără forme cazuale de genitiv-dativ.
V. domnia-voastră. (Adesea prescurtat) Calul, vedeți d-voastră, era năzdrăvan. ISPIRESCU, L. 162. Ia lasă, lasă, moș Nichifor, că așa sînteți d-voastră, bărbații. CREANGĂ, P. 123. Bună calea Ivane... – Mulțămesc d-voastră. id. ib. 299. – Gen.-dat.
pl. și: (regional) dumilorvoastre (HOGAȘ, DR. II 84). – Variantă:
dumnevoástră (KOGĂLNICEANU, S. 11)
pron. pers.
DUMNETÁ pron. pers. v. dumneata.
dumneatá pr. (
abr. d-ta),
g.-d. dumitále (
abr. d-tale)
dumneavoástră pr. (
abr. dv./dvs./d-voastră)
dumneatá pr., abr. d-ta, g.-d. dumitále, abr. d-tale
dumneavoástră pr., abr. dv., dvs. sau d-voastră
DUMNEAVOÁSTRĂ pron. 1. v. voi. 2. v. tu.
DUMNEATÁ pron. pers. Pronume de politețe pentru persoana a 2-a singular. /domnia + ta
DUMNEAVOÁSTRĂ pron. pers. Pronume de politețe pentru persoana a 2-a (singular și plural). /domnia + voastră
Dumitale pr. Domniei-tale: mulțumim Dumitale.
Dumniaei, Dumnialor, Dumnialui, Dumniata, Dumniavoastră pr. formule de politeță în loc de ea, ei, el, tu, voi.
dumitále fam. îld. domniiĭ tale și al domniiĭ tale, formulă de politeță îld. ție, al tăŭ. V.
domnie.
dumneaĭéĭ, dumnealór, dumnealúĭ, dumneasá, dumneatá (mold. dumnetá),
dumneavoástră (mold. dumnevoástră), fam. îld. domnia eĭ, lor, luĭ, sa, ta, voastră, formule de politeță îld. ĭa și al eĭ, eĭ și al lor, el și al luĭ, el, ĭa și al săŭ, a sa, tu și al tăŭ, voĭ și al vostru. V.
domnie.
DUMNEATA pron. dumneavoastră, tu, (Mold. și fam.) mata. (~ ce spui?)
DUMNEAVOASTRĂ pron. 1. voi. (Veniți și ~ cu noi?) 2. dumneata, tu, (Mold. si fam.) mata. (~ ce spuneți?)